Hugolín Gavlovič, vlastným menom Martin Gavlovič, sa narodil 11.
novembra 1712 v poľskom Czarnom Dunajci. Od útleho detstva však žil na
Orave v Trstenej, kde podľa všetkého nadobudol aj základné vzdelanie,
ktoré si rozšíril pravdepodobne na piaristickom gymnáziu v Ružomberku.
Do františkánskej rehole v Hlohovci vstúpil v roku 1733 a prijal rehoľné
meno Hugolín. Štúdium teológie v Žiline ukončil v roku 1742. V roku
1744 sa stal členom komunity františkánskeho kláštora v obci Pruské.
Básnik Hugolín Gavlovič sa od druhej polovici 18. storočia významne
podieľal na formovaní slovenskej barokovej kultúry. V dvoch
monumentálnych veršovaných skladbách sa sústredil na mravnú nápravu a
duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva.
Valaská škola mravúv stodola z roku 1755 a Škola kresťanská s veršami
zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná z roku 1758
predstavujú zbierku kladných i záporných príkladov ľudského správania.
Vtipnými veršami glosoval drobné aj väčšie ľudské prehrešky. Jazykom
týchto literárnych diel sú kultivované západoslovenské varianty
predspisovnej slovenčiny.
Mních a básnik dlhodobo trpel pľúcnou chorobou, a preto sa počas letných
mesiacov liečil na salašoch pod Vršatcom. V obdobiach zlepšenia
zdravotného stavu pastoračne vypomáhal v okolitých farnostiach. Posledné
roky života (1775 - 1787) strávil ako dvorný kaplán v šľachtickej
rodine Madočániovcov v Horovciach.
Hugolín Gavlovič zomrel 4. júna 1787 v Horovciach. Pochovaný je v kláštornej krypte v Pruskom.